sa nachádza v Podslanskej pahorkatine na juhovýchode východného Slovenska v regióne Zemplína, v okrese Trebišov. Leží v nadmorskej výške 175 m.n.m. Povrch chotára je pokrytý sprašo-vými uloženinami. V severo-západnej časti obce sa nachádza ložisko bentonitov. Územie, v ktorom sa obec nachádza patrí k najteplejším na Slovensku(priemerné teploty - január 3 až 4*C, v júli 20 až 21*C)Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 550 do700 mm. Dnes v obci žije 1065 obyvateľov a priemerný vek obyvateľstva je 35 rokov. Občania profesijne pôsobia v rôznych oblastiach, avšak počet nezamestnaných tvorí cca 40 %,čo je vzhľadom na ekonomickú situáciu v regióne jav bežný v porovnaní s okolitými sídlami. Obyvateľstvo obce sa hlási vo veľkej miere k slovenskej národnosti. V Lastovciach tvoria zo stránky konfesijnej väčšinu veriaci rímsko-katolíckeho vierovyznania, za nimi nasledujú príslušníci grécko-katolíckej cirkvi, tretí v poradí sú veriaci hlásiaci sa k reformovanej kresťanskej cirkvi.Starostom obce je Mgr. Michal Hrinko. Obecné zastupiteľstvo je zložené zo 7 poslancov. V posledných komunálnych voľbách boli zvolení za poslancov obecného zastupiteľstva títo spoluobčania - Marcel Hrinko, Michal Boroš, Jozef Sakáč ml., Ján Šimko ml., Jozef Hrinko, Ján Marton, Igor Čikoš. V obci je základná škola prvého stupňa (1-4 roč.)a žiaci pokračujú vo vzdelávaní vo vyšších ročníkoch na ZŠ v Michaľanoch. Nachádzajú sa tu tri sakrálne stavby - kalvínsky kostol, grécko-katolícky kostol zasvätený sviatku Nanebovstúpenia Panny Márie a kostol rímsko-katolíckej cirkvi zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Najznámejšou stavbou v obci je azda jednopodlažný kaštieľ z18. storočia.
Náčrt histórie
Lastovce boli osídlené už v období neolitu. Z archeologických nálezov vyplýva, že sa tu nachádzali sídla bukovohorskej kultúry, eneolitické sídla s kamelovanou keramikou. Našli sa tu žiarové hroby pilinskej kultúry z mladšej doby bronzovej, rímsko-barbarské sídlisko, vandalské žiarové hroby a poveľkomoravské sídlisko. Prvá známa správa o Lastovciach je v listine z roku 1266. Do písomností dedinu zapisovali vo viacerých pravopisných obmenách názvu Laztouch, Lastocz, čo bol maďarizovaný tvar slovenského názvu (z,do)Lastoviec. Ten sa do písomností dostal až v18.storočí.Pôvodný slovenský názov korenil v osobnom mene Vlasta, z toho Vlastovce a vypustením začiatočného V pod vplyvom maďarskej výslovnosti sa aj v slovenskom prostredí udomácnil názov Lastovce. Pôvod dediny mohol byť dvojaký. Možno jestvovala už pred 11.storočím, alebo vznikla v prvej polovici 13.storočia ako zemianska osada. Obec Lastovce od 13.storočia nepretržite a aj v 17.storočí patrila tunajším zemanom. Na prelome 16. a 17. storočia boli Lastovce veľkou dedinou so zemianskym, poddanským i farským obyvateľstvom. V žiadnej inej dedine v okolí nebývalo toľko zemanov ako v Lastovciach. Vlastníkmi majetkov v obci boli okrem iných rodiny Rozvádyiovcov, Herestényiovcov, a Gerencseyovci. Sčítanie z roku 1598 uvádza 10zemepánov. Sídlisko malo v roku 1600 obývaných 15poddanských domov, ale až 22 kúrií zemanov napokon aj kostol, faru i školu. Roku 1715 sa spomína jedna sedliacka domácnosť. V 18.storočí získavajú rozhodujúci majetkový vplyv Szirmaiovci, Kazincziovci, Bernáthovci, Isépyovci a Szemereovci. V dedine bol kostol možno pred 14.storočím,avšak písomné doklady o ňom sú od 14.storočia. V roku 1333 tu pôsobil farár menom Mikuláš. Farský kostol bol v stredoveku zasvätený Všechsvätým. Určite od roku 1598 tu pôsobili reformovaní kazatelia. Na prelome 17.a18.storočia mali vymurovaný kostol z kameňa, ale v roku 1795 si kalvíni postavili nový a ten jestvuje dodnes. Ani našu obec neobišli tragické udalosti. V roku 1663to bola morová a v roku 1831 cholerová epidémia. Počas roľníckeho povstania na Zemplíne (1831) vznikli v obci menšie nepokoje. V rokoch 1890 až1900 postihla našu obec veľká vysťahovalecká vlna.
Kaštieľ a kostoly
V prvej polovici 18.storočia dala rodina Semereovcov v Lastovciach postaviť neskorobarokový kaštieľ. Ten bol neskôr (1910) opravený a prestavaný. Kaštieľ je jednopodlažná stavba so stredným veľkým a nárožnými menšími rizalitmi. Nárožné rizality opakujú motív nárožných veží slovenských renesančných kaštieľov a sú kryté konkávno-konvexnými kupolovitými strechami. Stredný rizalit je zakončený tampanónom a krytý dvojstupňovou stanovou strechou. Na segmentovanom portáli bol uvedený letopočet opravy. Manzardová strecha má vikiere. Miestnosti v kaštieli majú rovné stropy.
Najstaršou sakrálnou stavbou je kostol reformovanej kresťanskej cirkvi z roku 1795. Je postavený v klasicistickom štýle s retardáciou barokových prvkov tolerančných kostolov. V roku 1950 bol opravený. Grécko-katolícky kostol Nanebovstúpenia Pána a bol postavený v roku 1833 v štýle tereziánskeho baroka. Má predstavanú vežu, pilastre a barokovú kupolu .Oltár s ikonostasom je z druhej polovice 19.storočia. Bočný obraz Ježiša Krista na Olivovej hore je z čias výstavby kostola. Rímsko-katolícky kostol bol postavený v rokoch 1846-1866 v neskoro klasicistickom slohu. Je zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi. Po požiari v roku 1886 bol obnovený a v roku 1905 opravený. Má iluzívnu maľbu z čias výstavby kostola. Socha sv. Michala Archanjela nie je pôvodná.
Erb obce
Popis erbu - v červenom štíte po zelenej oblej, zlatou šikmou niťovou mrežou preloženej pažiti, strieborný jeleň v skoku v zlatej zbroji. Motív erbu obce pochádza z obecnej pečate poslednej tretiny 18. storočia, kedy vznikla potreba vydávať rozličné hlásenia a iné dokumenty z činnosti samosprávy. Lastovce vo svojom symbole nesiahli tak ako v priľahlých dedinách po poľnohospodárskom motíve, ani nemali symbol vyjadrujúci ich zamestnanie. Inšpiráciou im boli prírodné špecifiká. Symbol obce - jeleň v skoku na pahorku - nachádzame na pečati z roku 1786, kde kruhopis obsahuje nasledovné - Lasztoc...1786

Pramene:

• Uličný, F.: Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, Zemplínska spoločnosť, Michalovce 2001, s.272-273
• Kol. autorov: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II., Veda, Bratislava 1977
• Erbová listina obce Lastovce zroku2002 uložená na Obecnom úrade v Lastovciach
• Kol. autorov: Slovenský biografický slovník V. R-Š, Matica slovenská, Martin 1992, s.409

Ak chcete vidieť a potom aj vedieť ako to u nás vyzerá... nech sa páči pozrite sa!